Čo všetko môžem robiť s deťmi pri čítaní Januárového Rebríka
Podobenstvo o rozsievačovi
Dvakrát si spolu s deťmi prečítajte podobenstvo o rozsievačovi (Mt 13, 1 – 8).
Čítame pomaly. Prvý raz deti pozorne počúvajú a predstavujú si jednotlivé situácie, o ktorých sa rozpráva v podobenstve.
Druhýkrát počas čítania deti vypracovávajú úlohu č. 1 v Rebríku na 12. strane.
Naše podobenstvo môžeme rozprávať aj pomocou hry. Najprv vysvetlíme, že každé, aj to najmenšie semienko, môže vyrásť a priniesť úžitok, keď spadne do dobrej pôdy..
Deti rozdelíme do štyroch skupín. Každá skupina predstavuje semienka, ktoré padnú na jeden druh pôdy. Semienka, ktoré padnú
- na kraj cesty
- na skalnatú pôdu
- do tŕnia
- na dobrú pôdu
Deti si sadnú na zem. Animátor si vezme cez plece plátennú tašku a gestom predvádza sejbu.
Deti v 1. skupine zdvihnú hlavy a hneď ich dajú dole.
Deti v 2 skupine si kľaknú na kolená, ale potom spadnú na zem.
Deti v 3. skupine sa postavia na nohy, ale potom sa zas schúlia na zem.
Deti v 4. skupine – semienka, ktoré spadli na úrodnú pôdu, sa postavia na špičky a zdvihnú ruky hore, aby ukázali, aká veľká úrody vyrástla z tak malých semienok.
Animátor môže ešte vyzvať semienka, aby ukázali strach, že budú zašliapané, alebo pozobané vtákmi na ceste, ako im je horúco, keď na ne celý deň svieti slnko, ako nemôžu dýchať medzi tŕním, atď…
Animátor pokračuje ďalej: Sústredili sme sa na semienka. Teraz sa pozrime bližšie na roľníka. Kto je ten roľník z podobenstva, ktorý rozsypáva mnoho semienok bez toho, aby zisťoval, do akej pôdy padnú?
Rozsievač seje všade naokolo a nebojí sa, že semeno seje zbytočne. Taký je aj Pán Ježiš: nerobí si starosti s tým, či niekto bude chcieť, jeho lásku – napriek tomu dáva svoju lásku všetkým.
Aj my môžeme rásť a rozkvitať tam, kde nás Boh zasadil.
Zamyslime sa spolu s deťmi:
- Čo všetko Boh do nás zasial? – deti porozmýšľajú nad všetkým dobrým, čo v sebe majú.
- Ako môžeme byť dobrou pôdou – aby sa všetko to, čo do nás Boh zasial, ujalo a rozvíjalo? – deti porozmýšľajú, čo všetko môžu robiť, aby sa dobro v nich rozvíjalo.
- Aké raz môžu byť plody zo semien, ktoré Boh do nás zasial? – deti porozmýšľajú, čo dobré môžu urobiť, čím môžu byť, ako môžu robiť dobro, ak budú rozvíjať to dobré, čo Boh do nich zasial.
Vytvorme si spolu s deťmi plagát s názvom Dobrá pôda. Na plagát deti kreslia a nalepujú obrázky, ako si predstavujú život, keď sa dobré semená rozvijú v úrodnej pôde a prinesú plody.
Ak máme možnosť, obstarajme pre každé dieťa hlinu a kvetináč (alebo si každé dieťa kvetináč prinesie). Prinesme akékoľvek semienka – kvetín, zeleniny a pod. Deti svoje semienka zasadia, polejú a môžu si ich odniesť domov a raz za čas ich prinesú na stretnutie, aby si porovnali, ako vyrástli.
Podobenstvo o stratenej ovci
Skôr, ako prečítame podobenstvo, spýtame sa detí, či už videli živú ovečku. Mnohé deti z mesta totiž nikdy nevideli živú ovcu a nevedia ani, kto je pastier. Ukážme im teda fotografiu alebo video, na ktorých sú viditeľné ovce a pastier.
Potom prečítame deťom Podobenstvo o stratenej ovci (Lk 15,4–7).
Spoločne sa zamyslíme a hľadáme odpovede na otázky:
- Kto je pastier a kto sú ovce? Čo robia? Prečo sa ovečka stratila? Čo jej asi povedal pastier, keď ju našiel? Kričal na ňu, udrel ju alebo jej všetko odpustil?
- Stalo sa ti niekedy, že si sa stratil? Bál si sa? Čo robili tvoji rodičia? Porozprávaj o tom!
- Tento pastier je ako Ježiš, ktorý nás má rád, pozná nás a nikdy nás nenecháva samých. Keď sme v nebezpečenstve, prichádza a hľadá nás, keď niečo pokazíme, odpúšťa nám, pretože nás chce mať všetkých blízko pri sebe.
S deťmi môžeme podobenstvo zahrať ako scénku – pre oboch hlavných protagonistov môžeme pripraviť aj kostýmy alebo masky ovečky a pastiera.
Spolu s deťmi vypracujeme úlohu č. 3 a 4 z Rebríka na strane 21.
Zakončíme to tým, že sa s deťmi postavíme do kruhu a zaspievame pesničku Som tvojou ovečkou.
Som tvojou ovečkou
Som tvojou ovečkou
malou a voňavou
čistou a radostnou
tebou ľúbenou.
Ja milujem Kráľa a on ľúbi mňa
ja milujem Kráľa a on ľúbi mňa
ja milujem Kráľa a on ľúbi mňa.
Ak máme na stretku alebo v triede väčší počet detí, môžeme sa zahrať hru Krásna ovečka.
Všetky deti si sadnú do kruhu. Jeden hráč je pastier a pozorne sleduje ostatné deti, ktoré predstavujú ovce. Keď ich všetky skontroluje, otočí sa chrbtom. Medzitým jedno z detí, ktoré si čupne na zem, prikryjeme dekou – to bude stratená ovečka.
Potom sa „pastier“ otočí a povie: „Zišiel som dolu z hôr, aby som našiel tú najkrajšiu, svoju ovečku najmilšiu.“
Deti odpovedia: „Kto hľadá, ten aj nájde…“
Potom sa pastier pozerá na ovečky, aby zistil, ktorá mu chýba. Ak na to nepríde, povie: „Ovečka, ovečka, povedz aspoň slovíčko!“
Dieťa schované pod dekou zablečí: „Béééé!“
Ak ani teraz pastier nezistí, ktorá ovečka mu chýba, povie: „Ovečka, ukáž mi aspoň trošku svoju nôžku!“
„Stratená ovečka“ ukáže pastierovi nohu; potom už bude ľahké zistiť, kto bol stratený. Ak nie, pastier požiada o ukázanie ruky („ručičky“) alebo hlavy („hlavičky“).
Kniha podobenstiev
Z tohto a ďalších podobenstiev môžeme vytvoriť knižku, ktorá bude obsahovať text evanjelia alebo jeho skrátenú (prerozprávanú) verziu, vlastné detské obrázky, modlitby, časti pracovných listov a ďalšie nápady.




