Čo všetko môžeme robiť s deťmi 

pri čítaní septembrového Rebríka

Učíme sa s Ježišom

Ponúkame námety, ako môžeme využiť septembrové číslo Rebríka pri vyučovaní náboženstva podľa nového kurikula, ako aj na stretkách či pri práci sa Rebríkom doma.

Zoznámme sa

Cieľ: Zoznámiť sa navzájom – s novými spolužiakmi, s deťmi, ktoré tvoria nové stretko a podobne.

Pomôcky: Rebrík č. 1 – každé dieťa jeden kus, farbičky, klbko špagátu

Priebeh:

• Ako prvé sa katechéta, učiteľ či animátor predstaví deťom a povie o sebe pár základných vecí. Po tom, ako im povie svoje meno, je dobré povedať deťom, ako ho majú oni oslovovať. Čo sa týka informácii o sebe, môže okrem „serióznych“ informácií (čo má rád, aké má doma zvieratko…) povedať aj také, ktoré deti rozosmejú napr. veľkosť topánok, alebo obľúbenú farbu ponožiek.
• Na obrázku 2. úlohy v Rebríku na strane 12 sú nakreslené siluety detí. Deti si ich dokreslia podľa svojich spolužiakov či nových kamarátov zo stretka, nových susedov a pod. (kučeravé vlasy, modré oči… J). Ku každému si môžu nakresliť niečo, čo toho spolužiaka vystihuje (napr. tomu, kto rád hrá futbal – loptu, inému farbičky, lebo rád kreslí, psíka, lebo má doma psa…) Ak deti vedia písať, môžu si tam mená spolužiakov aj napísať.
• Je dobré zahrať si niektorú zo zoznamovacích hier. Napríklad:

Zoznamovacie kolečko – Všetci sedia v kruhu. Začne učiteľ tým, že povie svoje meno. Dieťa po jeho pravej ruke povie meno katechétu a potom svoje meno. Ďalšie dieťa vpravo zopakuje meno katechétu, meno prvého dieťaťa a pridá svoje meno. Takto to pokračuje až po dieťa, ktoré sedí katechétovi po ľavej ruke. Na záver katechéta zopakuje mená všetkých detí. Ak si niektoré dieťa nevie spomenúť na meno ktoréhosi spolužiaka – našepkáme J. Druhé kolo môže ísť s tým, že každý povie, čo rád robí (aké má rád zviera, čím by chcel byť… – volíme vždy len jedno „zadanie“) Odporúčame 2 maximálne 3 kolá.

Pavučina – Katechéta prinesie zo sebou klbko špagátu (malo by byť dostatočne veľké). Všetci stoja v kruhu. Katechéta chytí koniec špagátu a predstaví sa: „Volám sa …“ Potom hodí klbko niektorému z detí, pričom koniec stále drží. Dieťa, ktorému je klbko hodené sa predstaví, do jednej ruky chytí špagát a klbko hodí niekomu ďalšiemu (Od katechétu po neho ostane napnuté vlákno). Takto pokračujeme. Klbko hádžeme len tomu, kto ešte nedrží špagát. Keď má klbko posledné dieťa, nastane opačný proces. Dieťa, ktoré má klbko opäť povie svoje meno a pridá o sebe ľubovoľnú informáciu napr. čo rado robí, aké je jeho obľúbené zviera, aký šport má rado… Potom hodí klbko tomu dieťaťu, kam vedie posledné vlákno. Dieťa, ktoré chytá klbko, pustí svoje vlákno a keď má klbko, môže ho namotať. A potom, čo povie opäť svoje meno a nejakú informáciu o sebe, hodí klbko dieťaťu, ku ktorému vedie vlákno. Nakoniec sa klbko opäť dostane ku katechétovi. Ten môže vyzvať deti, aby povedali, čo si o kom zapamätali.

Na záver vyzveme deti, aby sme sa spoločne poďakovali za čas, ktorý sme mohli spolu stráviť. Môžeme sa ich opýtať, ako poďakujeme napríklad kamarátovi, ako mamičke a ako by sme sa mali poďakovať Pánu Bohu. Môžeme sa pomodliť modlitbu Sláva Otcu, alebo niektorú inú.

Ďakujem za prázdniny

Cieľ: Spomenúť si na krásne chvíle, ktoré deti zažili počas prázdnin. Na priateľov, starých rodičov, na známe miesta, ktoré navštívili aj na tie nové. Spomenúť si na úsmevné situácie, ktoré zažili. Uvedomiť si, že za všetko toto máme poďakovať nie len rodičom, ale aj Pánu Bohu.

Pomôcky: Rebrík č. 1 – každé dieťa jeden kus, pero alebo ceruzka

Priebeh: Dobre by bolo, aby stretko či vyučovacia hodina prebiehali vonku.

• Spýtame sa detí, čo sa skončilo pred pár dňami – prázdniny. Vyzveme ich, aby si potichu spomenuli na to, čo cez prázdniny robili. Oni budú chcieť rozprávať, ale treba ich čo najskôr utíšiť. Ich úlohou bude, vybrať si jednu činnosť, ktorú cez prázdniny robili a zahrať ju pantomimicky spolužiakom, ktorí hádajú, čo to cez prázdniny robil.
• Ďalšia aktivita je, že kladieme deťom otázky a kto by na otázku odpovedal kladne, postaví sa / prihlási sa. Príklady otázok: Kto bol cez prázdniny u starých rodičov? Kto sa bol lyžovať? Kto bol v lese na hríboch? Kto stretol počas leta kamaráta zo škôlky? Kto spoznal nového kamaráta? Kto spadol z bicykla? Kto si zadrel triesku? Kto videl svätojánsku mušku?
• V Rebríku na strane 9 je Hľadačka. Povieme deťom, že aj teraz môžeme prežiť krátku prázdninovú chvíľu v prírode. Každé dieťa si vezme svoju Hľadačku a pero a počas prechádzky v prírode v určenom priestore hľadá veci z tabuľky – ak ich nájde, zaznačí si to do tabuľky.
• Na záver si zhrnieme, že každý prežil krásne prázdniny a videl veľa nového. Objavili sme mnoho krásnych vecí, za ktoré sa môžeme poďakovať nielen rodičom, starým rodičom či kamarátom. Môžeme sa detí opýtať, či tak urobili. No poďakovať treba ešte niekomu – Pánu Bohu. A už vieme, ako mu môžeme poďakovať. Tak to na konci hodiny urobíme. Na záver tejto hodiny by bola vhodná katechétova či animátorova modlitba vlastnými slovami, kde zhrnie, za čo krásne z leta Pánu Bohu ďakujeme a potom by nasledovala spoločná modlitba.

Verím v Boha

Cieľ: Upozorniť na to, čo obsahuje slovo veriť, veriť v Boha a Bohu.

Pomôcky: šatka na oči, niečo na vytvorenie prekážkovej dráhy, papier, pero, septembrový Rebrík

osemsmerovka

Úvodná modlitba: Verím v Boha

Hry:

Prekážková dráha – dvaja hráči majú dôjsť do cieľa cez rozličné prekážky, ale jeden bude mať zaviazané oči – a druhý ho povedie.

Po hre a vystriedaní hráčov sa vyzveme deti, aby porozprávali, ako sa cítili, keď mali zaviazané oči. Vedieme ich cez otázky: Prečo si podal tomu druhému ruku? Čo ťa k tomu viedlo? Nebál si sa, keď si nič nevidel? – deti by mali prísť k záveru, že svojmu spoluhráčovi verili a nechali sa ním viesť, aj keď nič nevideli.

Položíme deťom otázku:

Komu veríte tak silno, že aj so zaviazanými očami sa necháte viesť? Že viete, že vám chce len to najlepšie?

Deti odpovedajú najmä mame, ockovi, rodičom, starým rodičom. Vedieme ich k tomu, aby povedali, že veria Bohu. To potom ďalej rozvinieme:

Veriť znamená:

• dôverovať, že Boh je tu, že je tu pre všetkých ľudí, že ich pozná a miluje
• spoľahnúť sa na to, že Boh je tu pre mňa, že ma pozná a miluje
• milovať Boha z celého srdca, zo všetkých síl ako najlepšie viem
• povedať Bohu áno, počúvať jeho slovo, usilovať sa plniť jeho vôľu

Prečo tak dôverujeme Bohu? Lebo boh je náš Otec. Skúste spolu s deťmi do predchádzajúcich viet vymeniť slovo Boh za slovo Otec. Pomaly to znovu prečítajte s novým pomenovaním.

Vyzvite deti, aby nakreslili, ako si predstavujú Boha.

Po nakreslení môžu o obrázkoch porozprávať, vysvetliť.

O tom, ako ľudia zobrazujú Boha a aj o jeho vlastnostiach, si prečítajte v Rebríku na strane 26 – 27.

Záverečná modlitba: vlastnými slovami smerovaná na poďakovanie sa tým, ktorým môžeme veriť