Čo všetko môžem robiť s deťmi pri čítaní februárového Rebríka
Popolcová streda
Pomôcky
- nádoba s popolom a s časťami zhorených vecí – kúsok papiera, drievko, časť slimáčej ulity, vetvička, starý prstienok, kúsok kosti, koliesko z hodín, gombík, drôtik, bahniatko a pod., februárový Rebrík pre každé dieťa
Stretnutie
Deti sedia v kruhu. Privítame sa a pozdravíme. Po kruhu koluje nádoba s popolom zabalená do bielej kruhovej šatky. Podávame si ju jeden druhému, vyskúšame jej váhu a posúvame ďalej. Deti môžu hádať, čo by v nádobe mohlo byť. Ak je nádoba pre deti príliš ťažká, drží ju vedúci v ruke a pomaly prechádza od jedného dieťaťa k druhému.
Stretnutie so skutočnosťou
Nádobu položíme do stredu a vedúci ju v spolupráci s deťmi odkryje. Kto chce, môže ísť do stredu, dotknúť sa popola a povedať, aký je alebo čo mu pri tom napadá.
Ak to veľkosť skupiny dovolí, vedúci pozve deti čo najbližšie k nádobe, aby všetky videli. Vždy jedno dieťa môže z popola vytiahnuť jednu vec, ukázať ju ostatným a položiť vedľa nádoby. Premýšľame, čím tá vec bola predtým, než prešla ohňom a než sa z nej stal popol – napríklad zhorený kúsok papiera, drievko, časť slimačej ulity, vetvička, starý prstienok, kúsok kosti, koliesko z hodín, gombík, drôtik, bahniatko a pod.
Animátor upozorní na vetvičku a pripomenie jej súvislosť s pôstnym obdobím a Popolcovou stredou.
Čaká nás Popolcová streda, začiatok pôstneho obdobia. Podľa cirkevnej tradície pálime vetvičky vŕby (bahniatka) z minuloročnej Kvetnej nedele a ich popol budeme potrebovať v kostole pri bohoslužbe. Popol znamená, že všetko, čo sa nám môže zdať trvalé, isté a „večné“, má svoj koniec; že všetko, čo sa raz začne, sa aj skončí – a raz sa skončí aj náš život.
Je v poriadku, ak najmä mladšie deti budú premýšľať nad konkrétnymi predmetmi, ktoré by mohli zhorieť v ohni. Niektoré deti si už možno dokážu spojiť popol s konečnosťou a pominuteľnosťou a možno niektoré budú mať potrebu položiť otázky o smrti domáceho zvieratka alebo niekoho blízkeho. Tému smrti otvárame až vtedy, keď deti samy položia otázku alebo vyjadria názor.
Nejde o to dávať deťom jasné a jednoznačné odpovede, ale podporovať ich otázky a povzbudzovať ich k vyjadrovaniu vlastného názoru.
Podľa potrieb a otázok detí môžeme hľadať odpovede na tieto otázky:
- čo by vám bolo ľúto, keby to skončilo a premenilo sa na prach a popol?
- stretli ste sa s niečím, čo existovalo a zrazu to skončilo a bolo vám to ľúto?
- deti môžu premýšľať, ako by sa mohol volať obraz, okolo ktorého sedia.
Rozprávame sa tak dlho, kým majú deti potrebu. Slovo si môžu odovzdávať tak, že dieťa, ktoré hovorí, si môže prisadnúť k nádobe s popolom a nakresliť doň podľa potreby otáznik, výkričník alebo čokoľvek iné.
Ak deti nechcú diskutovať, môže vedúci do popola kresliť alebo po písmenách písať slová súvisiace s pôstnym obdobím. Deti môžu hádať. Kreslíme kríž, cestu, slnko, bahniatko, vajíčko alebo zvon, alebo píšeme slová „krížová cesta“, „Popolcová streda“, „40“ a pod.
Na záver si vyplníme úlohy číslo 5 a 6 z rubriky Učíme sa s Ježišom.
Začíname pôstne obdobie
Vedieme rozhovor s deťmi:
- Vieš, ako sa volá prvý deň pôstu?
Popolcová streda. - Na aké sviatky sa pripravujeme v pôstnom období?
Na Veľkú noc.
V pôstnom období sa snažíme čo najviac priblížiť k Pánu Ježišovi. Cirkev nám na to ponúka tri základné prostriedky, o ktorých dnes hovoril Pán Ježiš v evanjeliu. Dokážeš si spomenúť, aké to boli?
Dobré skutky, modlitba a pôst.
Áno. A čo o nich hovoril?
Že sa nimi nemáme chváliť, ale skôr ich konať potajme.
Áno. Dôležité je, aby sme ich nerobili preto, aby nás druhí chválili a obdivovali. Pre koho to všetko máme robiť? Kto je ten, kto nás za to odmení?
Pán Boh.
Áno. V pôstnom období sa teda budeme snažiť robiť radosť Pánu Bohu. Každý z nás si môže každý deň vytočiť jasnú úlohu, ktorú bude počas dňa napĺňať a robiť ňou Bohu radosť.
Každý si vezme svoj februárový Rebrík a vystrihne a poskladá si prílohu – Pôstne koleso šťastia.
Popolcová streda
Pomôcky
- nádoba s popolom a s časťami zhorených vecí – kúsok papiera, drievko, časť slimáčej ulity, vetvička, starý prstienok, kúsok kosti, koliesko z hodín, gombík, drôtik, bahniatko a pod.
Stretnutie
Deti sedia v kruhu. Privítame sa a pozdravíme. Po kruhu koluje nádoba s popolom zabalená do bielej kruhovej šatky. Podávame si ju jeden druhému, vyskúšame jej váhu a posúvame ďalej. Deti môžu hádať, čo by v nádobe mohlo byť. Ak je nádoba pre deti príliš ťažká, drží ju vedúci v ruke a pomaly prechádza od jedného dieťaťa k druhému.
Stretnutie so skutočnosťou
Nádobu položíme do stredu a vedúci ju v spolupráci s deťmi odkryje. Kto chce, môže ísť do stredu, dotknúť sa popola a povedať, aký je alebo čo mu pri tom napadá.
Ak to veľkosť skupiny dovolí, vedúci pozve deti čo najbližšie k nádobe, aby všetky videli. Vždy jedno dieťa môže z popola vytiahnuť jednu vec, ukázať ju ostatným a položiť vedľa nádoby. Premýšľame, čím tá vec bola predtým, než prešla ohňom a než sa z nej stal popol – napríklad zhorený kúsok papiera, drievko, časť slimačej ulity, vetvička, starý prstienok, kúsok kosti, koliesko z hodín, gombík, drôtik, bahniatko a pod.
Animátor upozorní na vetvičku a pripomenie jej súvislosť s pôstnym obdobím a Popolcovou stredou.
Čaká nás Popolcová streda, začiatok pôstneho obdobia. Podľa cirkevnej tradície pálime vetvičky vŕby (bahniatka) z minuloročnej Kvetnej nedele a ich popol budeme potrebovať v kostole pri bohoslužbe. Popol znamená, že všetko, čo sa nám môže zdať trvalé, isté a „večné“, má svoj koniec; že všetko, čo sa raz začne, sa aj skončí – a raz sa skončí aj náš život.
Je v poriadku, ak najmä mladšie deti budú premýšľať nad konkrétnymi predmetmi, ktoré by mohli zhorieť v ohni. Niektoré deti si už možno dokážu spojiť popol s konečnosťou a pominuteľnosťou a možno niektoré budú mať potrebu položiť otázky o smrti domáceho zvieratka alebo niekoho blízkeho. Tému smrti otvárame až vtedy, keď deti samy položia otázku alebo vyjadria názor.
Nejde o to dávať deťom jasné a jednoznačné odpovede, ale podporovať ich otázky a povzbudzovať ich k vyjadrovaniu vlastného názoru.
Podľa potrieb a otázok detí môžeme hľadať odpovede na tieto otázky:
- čo by vám bolo ľúto, keby to skončilo a premenilo sa na prach a popol?
- stretli ste sa s niečím, čo existovalo a zrazu to skončilo a bolo vám to ľúto?
- deti môžu premýšľať, ako by sa mohol volať obraz, okolo ktorého sedia.
Rozprávame sa tak dlho, kým majú deti potrebu. Slovo si môžu odovzdávať tak, že dieťa, ktoré hovorí, si môže prisadnúť k nádobe s popolom a nakresliť doň podľa potreby otáznik, výkričník alebo čokoľvek iné.
Ak deti nechcú diskutovať, môže vedúci do popola kresliť alebo po písmenách písať slová súvisiace s pôstnym obdobím. Deti môžu hádať. Kreslíme kríž, cestu, slnko, bahniatko, vajíčko alebo zvon, alebo píšeme slová „krížová cesta“, „Popolcová streda“, „40“ a pod.
Na záver si vyplníme úlohy číslo 5 a 6 z rubriky Učíme sa s Ježišom.
