Veľkonočné sviatky sú pre kresťanov tými najväčšími sviatkami. Počas nich si pripomíname utrpenie a smrť Pána Ježiša i jeho zmŕtvychvstanie.
Zelený štvrtok. Vo štvrtok večer Pán Ježiš slávil poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: sviatosť posvätného stavu a sviatosť Eucharistie. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi slúžia s kňazmi svojich diecéz svätú omšu svätenia olejov. Pri večernej svätej omši počas spevu Glória utíchnu všetky zvony a organ prestane hrať. Po evanjeliu sa zvyčajne koná obrad umývania nôh. Po svätej omši prenesie kňaz Oltárnu sviatosť na bočný oltár, čo je znakom opustenosti Pána Ježiša v Getsemanskej záhrade.
Veľký piatok. V tento deň sa neslúži svätá omša, ale sa konajú obrady na pamiatku Ježišovho umučenia. Bohoslužbu slova tvoria pašie, homília a slávnostné modlitby veriacich. Nasleduje poklona krížu a sväté prijímanie. Po ňom kňaz vystaví Eucharistiu na poklonu k Božiemu hrobu.
Biela sobota. Cez deň veriaci prichádzajú na poklonu krížu a k Božiemu hrobu. Po západe slnka sa začína slávnosť veľkonočnej vigílie (vigília = nočné bdenie, nočná hliadka v starom Ríme). Svätá omša sa začína obradom svetla. Vtedy sa zapáli a posvätí oheň a veľkonočná svieca – paškál. Nasleduje liturgia slova. Počas spevu Glória sa rozozvučia zvony. Ďalšou časťou je liturgia krstu, keď kňaz posvätí krstnú vodu a veriaci si obnovia krstné sľuby. Súčasťou omše môže byť aj krst dospelých (katechumenov). Poslednou časťou je liturgia Eucharistie. Po svätej omši nasleduje sprievod vzkriesenia s Eucharistiou v monštrancii a záverečné požehnanie.
